Setkání české a slovenské mládeže

máj: Duch Svätý a sviatosti

6. 5. 2008 14:42
Rubrika: Duchovná príprava | Štítky: katechézy

Katechéza na stiahnutie 

Duchovná príprava na stretnutie mládeže – Velehrad 2008

Téma na máj- Duch Svätý  a sviatosti

 

 

Duch Svätý  a sviatosti

  •  sviatosť krstu
  •  sviatosť pokánia a Eucharistie
  •  sviatosť birmovania

Úvodná modlitba: pozvať Ducha Svätého, poprosiť ho o chápavosť a múdrosť..., možnosť zaspievať pieseň...

 

Príď, Duchu ticha,

vtiahni nás do svojho mlčania,

aby sme mohli počúvať, čo hovoríš.

Osloboď nás od strachu,

aby sme nechali padnúť všetky prekážky

a boli spokojní.

Otvor naše srdce, ako široký kalich,

a nechaj nás Tvoje zázračné dary a Tvoju plnosť, ľahko chápať.

Príď, Duchu diaľav,

vdýchni do nášho cítenia i myslenia

svoj mocný dych.

Príď a utvor si v nás príbytok!

Amen.

 

Predstavenie listu Svätého Otca mladým:

 

Oboznámiť sa s nasledujúcim textom: Nie je nevyhnutné všetko čítať, treba však prinajmenšom zdôrazniť hlavné body pápežovho posolstva v tejto časti.  Svätý Otec v tejto súvislosti hovorí, v bodoch č. 5 a 6.,  mladým tieto slová:

 

Z listu pápeža

 

            5. Duch Svätý, „Učiteľ vnútorného života“.

Milí mladí, Duch Svätý dnes naďalej mocne pôsobí v Cirkvi a jeho ovocie je hojné v tej miere, v akej sme my ochotní otvoriť sa jeho obnovujúcej sile. Preto je dôležité, aby ho každý z nás poznal, nadviazal s ním vzťah a nechal sa ním viesť. No tu, prirodzene, vyvstáva otázka: kým je pre mňa Duch Svätý? Pre nemálo kresťanov totiž Duch Svätý naďalej ostáva „veľkým neznámym“. Práve preto som vás chcel pri prípravách na nastávajúci Svetový deň mládeže vyzvať na to, aby ste hlbšie spoznali Ducha Svätého, a to v osobnej rovine. V našom vyznaní viery hlásame: „Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna“ (Nicejsko-carihradské vyznanie viery). Áno, Duch Svätý, Duch lásky Otca a Syna, je prameňom života, ktorý nás posväcuje, „lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5). Nestačí však len ho poznať; treba ho prijať ako vodcu našich duší, ako „Učiteľa vnútorného života“, ktorý nás uvádza do tajomstva Trojice, pretože len on nás môže otvoriť pre vieru a umožniť nám žiť každý deň v plnosti. On nás vedie k druhým, zapaľuje v nás oheň lásky a robí z nás misionárov Božej lásky.
Dobre viem, že vy mladí máte v srdci veľkú úctu a lásku k Ježišovi, že si vrúcne želáte stretnúť sa s ním a hovoriť s ním. Dobre si zapamätajte, že práve prítomnosť Ducha v nás potvrdzuje, zakladá a buduje našu osobu podľa osoby samotného Ježiša, ukrižovaného a vzkrieseného. Zblížme sa teda s Duchom Svätým, aby sme sa zblížili s Ježišom.

 

           6. Sviatosť birmovania a sviatosť Eucharistie.

Možno sa pýtate: ako sa môžeme nechať obnoviť Duchom Svätým a rásť v našom duchovnom živote? Odpoveď je – ako dobre viete – prostredníctvom sviatostí, pretože viera sa rodí a mocnie v nás vďaka sviatostiam, predovšetkým sviatostiam kresťanskej iniciácie: krstu, birmovaniu a Eucharistii, ktoré sa navzájom dopĺňajú a sú neoddeliteľné (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1285). Túto pravdu o troch sviatostiach stojacich na začiatku nášho kresťanského života možno nemálo kresťanov vo svojom živote viery zanedbáva, pretože sú to pre nich len gestá vykonané v minulosti, bez reálneho vplyvu na dnešok, akoby korene bez životnej miazgy. Preto sa stáva, že po prijatí birmovania sa mnohí mladí ľudia vzdialia od života viery. Jestvujú však i takí, ktorí túto sviatosť ani neprijmú. A predsa práve prostredníctvom sviatosti krstu, birmovania a potom neustále vo sviatosti Eucharistie Duch Svätý umožňuje, aby Otcove deti, Ježišovi súrodenci, členovia jeho Cirkvi, dokázali pravdivo svedčiť o evanjeliu a boli schopní okúsiť radosť z viery.

Preto vás pozývam, aby ste sa zamysleli na tým, čo vám píšem. Dnes je osobitne dôležité znovuobjaviť sviatosť birmovania a nájsť jej hodnotu pre náš duchovný rast. Ten, kto prijal sviatosti krstu a birmovania nech si spomenie, že sa stal „chrámom Ducha“: Boh v ňom prebýva. Nech si je stále toho vedomý a nech koná tak, aby poklad, ktorý má v sebe, prinášal plody svätosti. Kto je pokrstený, no ešte neprijal sviatosť birmovania, nech sa pripravuje na jej prijatie s vedomím, že sa ňou stane „hotovým“ kresťanom, pretože birmovanie prehlbuje krstnú milosť (porov. KKC 1302 – 1304).

Birmovanie nám dáva osobitnú silu svedčiť o Bohu a oslavovať ho celým svojím životom (porov. Rim 12, 1); umožňuje nám vnútorne si uvedomiť, že patríme do Cirkvi, „Kristovho tela“, ktorého sme všetci živými údmi, solidárnymi navzájom (porov. 1 Kor 12, 12 – 25). Každý pokrstený, keď sa nechá viesť Duchom, môže priniesť vlastný vklad k budovaniu Cirkvi, a to vďaka charizmám, ktoré mu Duch dáva, pretože „každý dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok“ (1 Kor 12, 7). Keď Duch koná, prináša do duše svoje ovocie, ktorým je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22). Tých spomedzi vás, ktorí ešte neprijali sviatosť birmovania, srdečne pozývam, aby sa pripravili na jej prijatie a vyhľadali pomoc u svojich kňazov. Je to osobitná príležitosť prijať milosť, ktorú vám Pán ponúka: nenechajte si ju ujsť!
Rád by som ešte dodal pár slov o Eucharistii. Pre vzrast v kresťanskom živote je potrebné živiť sa Kristovým telom a krvou: vskutku „sme pokrstení a birmovaní v zameraní na Eucharistiu“ (apoštolská exhortácia Sacramentum caritatis, 17; porov. KKC, 1322). „Prameň a vrchol“ života Cirkvi, Eucharistiu, je možné pomenovať „trvalými Turícami“, pretože zakaždým, keď slávime svätú omšu, prijímame Ducha Svätého, ktorý nás hlbšie spája s Kristom a premieňa nás na neho. Ak sa vy mladí budete často zúčastňovať na eucharistickom slávení, ak venujete trocha svojho času adorácii Najsvätejšej sviatosti, z tohto prameňa lásky, ktorým je Eucharistia, vás zaplaví radostné rozhodnutie venovať svoj život nasledovaniu evanjelia. Zároveň okúsite, že tam, kde nestačia naše sily, nás Duch Svätý premieňa, napĺňa svojou silou a robí z nás svedkov, plných misijného zápalu zmŕtvychvstalého Krista.

Krátky komentár - zamyslenie

Na charakterizovanie súčasného stavu u nás je možné použiť nasledujúcu hádanku alebo vtip:

Hádanka: Je to biele a ťahá to za sebou hodinky. Čo je to? /acylpirín ide z birmovky/ - dnes by sme už mohli dosadiť playstation, alebo iné k životu prepotrebné haraburdy.

 

Vtip: Stretnú sa traja kňazi a navzájom sa sťažujú, aké majú problémy s netopiermi vo veži kostola. Prvý hovorí: „Ja som ich strieľal so vzduchovkou, ale stále ich tam mám veľmi veľa.“ Druhý na to: „Mne sa takýto spôsob vôbec nepáči. Zdá sa mi príliš agresívny. Ja som netopierom nasypal otravu a značná časť ich už vykapala.“ Tretí však namietol: „I tento spôsob sa mi zdá veľmi nehumánny. Ja som dosiahol 100% účinnosť. V kostole už nemám ani jedného netopiera.“  „Ako je to možné?“ – čudujú sa spolubratia. „No predsa jednoducho – pokračoval tretí – pokrstil som ich, pobirmoval a viac som ich v kostole nevidel.“

 

  • Ak to tak nemá byť, potom treba pochopiť, prečo sú sviatosti vlastne také dôležité?
  • A druhá otázka: Ako to, že prijatie sviatosti birmovania s človekom nič neurobilo? hoci aspoň niektorí „čosi“ očakávali (birmovancom je sľubované, že prijmú Ducha Svätého a obsiahnu jeho dary).

 

 Katechéza

Nie je teda Duch Svätý málo účinný?


        Keď sa pozrieme na pobirmovaných mladých ľudí, mohlo by sa nám zdať, že Duch Svätý už akosi „nefunguje“. Že v živote birmovancov sa nič zvláštne nestalo. Chyba nie je v Duchu Svätom, ale v človeku. Ak účinok nevidno, hoci samotná sviatosť je platná, dôvodov môže byť niekoľko.

Zdá sa, že mnohí pristupujú k tejto sviatosti prakticky ako neveriaci ľudia, sú motivovaní birmovným darom, či tradičným zvykom – jednoducho preto, že tak robia všetci. Birmovka nedáva vieru. A pristúpiť k birmovke bez viery – aký paradox – znamená nespolupracovať so sviatosťou. Tu sú zvyčajne korene problému. Srdcia, ktoré sú pokrstené, ale neobrátené, zachovávajú vonkajšie náboženské zvyky, ale bez osobného vzťahu k Bohu. Po rodičoch zdedená tradičná viera nie je účinná, pretože jej chýba osobné rozhodnutie pre Krista.

Ako to často býva? V Markovom evanjeliu v 5 kapitole sa píše o vzkriesení Jairovej dcéry. Ježiš dotykom a slovom prebudil mŕtve dievča k životu. Potom im prikázal, aby jej dali jesť. Zdá sa, že my postupujeme presne naopak. Namáhavo kŕmime akoby „mŕtvoly“. Neprijímajú pokrm. Birmovanci si náuky „odtrpia“, žijú vo svojom svete a niekedy nemajú ani chuť pretvarovať sa  a jednoznačne dávajú najavo svoj nezáujem. Mŕtvoly treba najskôr oživiť a potom budú túžiť po pokrme, ktorý ich bude zveľaďovať.

 

Ďalej treba povedať, že sviatosť birmovania nie je jednorazová udalosť, ktorá všetko hneď vyrieši, ale počiatok uzdravujúceho procesu, ktorý sa tiahne celým naším životom. V nej dostávame schopnosť svedčiť o Ježišovi Kristovi, túto schopnosť však musíme postupne rozvíjať. Možno máte niektorí predpoklady, aby z vás boli geniálni tenisti, hokejisti, alebo matematici... Ak ste však tento dar neobjavili a nerozvíjali dlhoročným a náročným tréningom, je vám to k ničomu.

Spojenie sviatosti birmovania s pravidelnou eucharistiou (a s tým zas súvisí pravidelná sv. spoveď) nie je náhodné. Rúca totiž jedno falošné očakávanie. Nemýľme si pôsobenie Ducha Svätého s chvíľkovými poryvmi náboženského nadšenia (hoci i v nich môže byť prítomný). Sv. apoštol Pavol hovorí o tom, aké má byť ovocie Ducha: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť  dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23). Aby sme mohli toto ovocie prinášať vždy v pravý čas, a neboli otrokmi vonkajších okolností alebo svojich nestálych citov, nezaobídeme sa bez vytrvalého budovania čností. V oblasti čnosti nábožnosti je to práve pravidelné a vytrvalé pristupovanie k sviatostiam. Pravidelná eucharistia teda umožňuje, aby sa sviatosť birmovania stala „trvalými Turícami“ ako to vo svojom posolstve spomína aj Sv. Otec.  

Príprava na birmovku sa podobá autoškole: musí sa naučiť teóriu (testy). Pri troške dobrej vôle sa to pokojne zvládne. Ale to nie je všetko. Ešte je potrebná zručnosť šoférovania, a to treba natrénovať, to za vodiča nikto nespraví. Môže ovládať perfektne teóriu, ak nezvláda prax, nedostane preukaz. Až ten môže vyjsť medzi ľudí, kto ovláda oboje. Rovnako aj s birmovancom. To, že sa niekto naučí správne odpovedať na 30, 50 alebo aj 100 otázok ešte neznamená, že je všetko v poriadku v jeho živote. Príprava na birmovku to nie je len teologický kurz.

Život modlitby.

        Ďalšou dôležitou okolnosťou je život modlitby. Bez modlitby totiž môžeme na život v Duchu Svätom zabudnúť – jednoducho neexistuje. Duch Svätý vždy zostupuje v atmosfére modlitby. Modlitba chráni ľudské srdce pred „zautomatizovaním“ sviatostí a pred predstavou „spútania Ducha“ hoci aj do platného sviatostného obradu. Hoci spôsoby modlitby sú rôzne, k modlitbovému životu patrí najmä počúvanie Božieho slova (napr. pri Ježišovom krste a zostúpení Ducha zaznieva Otcov hlas; v nazaretskej synagóge je Duch nad Ježišom pri čítaní Písma...).

 

Jedno časté nesprávne očakávanie vyviera z predstavy, že Duch Svätý nás bude poslúchať. Že vyrieši naše problémy tak rýchlo a takým spôsobom, ako by sme my chceli. Ale to my máme byť vedení Duchom!  

Pravdaže, môžeme ho poznať aj z jeho pôsobenia. V tom je však úplne slobodný. Jeho osoba je totiž ako keby najviac v skrytosti. Boží hlas počuli všetci Izraeliti, Ježiša videli veriaci i neveriaci, ale Duch Svätý sa zjavuje iba veriacim “…svet ho nemôže prijať, lebo ho nevidí ani nepozná” (Jn 14,17). Jeho pôsobenie nie je možné ani odhadnúť ani zoschématizovať ani spútať, pretože “…veje kam chce, ale nevieš odkiaľ prichádza a kam ide” – porov. Jn 3,8.

 

Čo teda Duch Svätý spôsobuje: dokážeš lepšie poznávať pravdu (1Kor 2,12) – najmä o Ježišovi, o Otcovi, o sebe; dáva ti duchovné chápanie a duchovnú múdrosť; vedie ťa; učí ťa modliť sa; utešuje ťa; dáva ti silu do svätého života; mení ti srdce a pripodobňuje ťa ku Kristovmu obrazu (Kol 3,10); uschopňuje ťa k službe; dáva prežívať Božiu lásku (Rim 5, 5)...

Otázky na uvažovanie – diskusiu:

 

  • Ako si spomínate na vlastnú birmovku?
  • Ako ste sa na ňu pripravovali?
  • Zmenilo sa niečo vo vašom živote po birmovke? (Ak niektorí ešte neboli na birmovke, môžu hovoriť o svojich očakávaniach, prípadne o svojich starších priateľoch, ktorí na birmovke boli – len treba dať pozor, aby diskusia nevbehla do posudzovania).

 

Aktivita - potrebujem spoločenstvo

 

ŽIVOT S DUCHOM SVÄTÝM

Príprava: rozdelíme sa do 4 skupiniek, každá skupinka dostane na lístočku napísanú situáciu, ktorú zahrá:

 

Na frekventovanej ceste stopuje Duch Svätý a kresťania môžu reagovať na neho rôznymi spôsobmi.
A/ Jeden z kresťanov zastaví, otvorí dvere a Duchu Svätému, ktorý nastupuje, povie, že mu zastavil, pretože sa to patrí. Inak stopárov zásadne neberie. Nezabudne sa predstaviť, lebo Duch Svätý môže mať tam hore nejakú protekciu - a tá sa vždy hodí.
Súčasne oznámi stopárovi, že by bol rád, keby mu nekecal do šoférovania, lebo on sám vie najlepšie, kadiaľ a ako má ísť.

 

B/ Iný kresťan zastaví z rovnakých príčin ako prvý. Ducha Svätého upovedomí o tom, že by bol veľmi rád svojím spolujazdcom bavený počas jazdy, pretože cesta je dlhá, on je unavený a chce sa mu spať. Nezabudne dodať, že by nebolo veľmi vhodné, aby Duch Svätý hovoril o živote šoféra.

O druhých môže, to človeka poteší, ak vie o nešťastiach druhých.

 

C/ Tretí zastaví a požiada ho, aby mu držal aspoň mapu, aby sa cestou nenudil. To stačí, viac od neho nežiada.

 

D/ Štvrtý vodič stopujúcemu zastaví a s dôverou ho požiada, aby si presadol za volant a doviezol ho do cieľa cesty.

 

V diskusii nech skúsia vysvetliť posolstvo jednotlivých scén a aplikovať ho do života.

Aplikácia:
A/ Človek, ktorý prijal sviatosť birmovania, pretože sa to patrí, inak by ho to ani nenapadlo. Takýto človek nespolupracuje s Duchom Svätým, riadi si svoj život tak, ako sa mu páči.

 

B/ Tento človek prijíma sviatosť birmovania z tradície, viac si však uvedomuje prítomnosť Ducha Svätého, ale nedovolí mu hovoriť niečo do svojho života a ani neprijíma rady.


C/ V tomto prípade človek odovzdá svoje plány a nečaká žiadnu odpoveď alebo schválenie. Inak je rád, že Duch Svätý je v jeho živote, no nič od neho nepotrebuje
D/ Je jasné, že tento človek odovzdal celý svoj život, plány vedeniu Ducha Svätého. Spolieha sa na neho, verí mu, že ho povedie po správnej ceste a dovedie ho bezpečne do cieľa. Je spokojný a šťastný.

 

Modlitba

 

Záver: Modlitba vlastnými slovami, prípadne ešte pieseň.

Je na každom z nás, ako sa rozhodneme. V tejto chvíli môžeš povedať, ako chceš kráčať svojím životom. Chceš si riadiť svoj život sám alebo chceš, aby Pán riadil tvoj život skrze Ducha Svätého, ktorého ti daroval?


Poznámka: Niektoré časti katechézy sú inšpirované katechézou o birmovaní, ktorá je na stránke www.animator.sk

 

 Návrh na ďalšie aktivity:

 

- spoločný výlet pre birmovancov pred birmovkou

- Kajúca pobožnosť, adorácia  napr. na prvý piatok

- stretko o zdieľaní - sv. omša, sv. spoveď - čo mi dáva

Sdílet

Komentáře

klavirista fajne, pekny clane:-) a ta hra.. ;)

Petro Kto je to duch svätý, smiem sa opýtať

Petro Kto mi odpovie na tému duch svätý,<br />
chcel by som sa s tým zoznámiť

Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.

Autor blogu Grafická šablona