ActIv8

Druhým predstavovaným spolupatrónom SDM 2008 je blahoslavený mučeník Peter To Rot. Narodil sa v roku 1912 v dedinke Rakunai, vo východnej provincii štátu Papua Nová  Guinea. Jeho rodičia, Angelo (kmeňový náčelník dediny) a Maria, patrili k prvej generácii miestnych obyvateľov, ktorí prijali katolícku vieru sprostredkovanú misionármi.

Od mladosti sa dala z Petrovho života vyčítať úprimná nábožnosť a poslušnosť, čo miestneho kňaza Emilia Jakobiho pobádalo k domnienke, že raz z neho vyrastie kňaz. Z Petra sa však stal katechéta, ktorý po štúdiách horlivo spolupracoval s misionármi na evanjelizácii v rodnej dedine. V roku 1936 sa oženil s Paulou la Varpit, ktorá pochádzala so susednej dediny. Z ich manželstva prišli na svet tri deti, no len jedno sa dožilo vyššieho veku.

Prudkú zmenu do Petrovho života priniesla druhá svetová vojna a japonská okupácia v roku 1942. Všetkých misionárov a ich spolupracovníkov náhle uväznili. A tak počas vojny bol Peter To Rot jediným duchovným vodcom pre katolíkov v celej oblasti. Zabezpečoval katechézy, vysluhovanie sviatosti krstu, rozdávanie svätého prijímania chorým a zomierajúcim a samozrejme pomáhal biednym. Peter postavil z dostupného materiálu aj nový provizórny kostol, pretože ten hlavný zdemolovali Japonci. 

Počiatočné dobré vzťahy s japonskou milíciou prerástli do násilného útlaku. Japonci apelovali na kmeňových náčelníkov, aby prinavrátili svojich obyvateľov k polygamii, čím by pochovali takmer polstoročné úsilie misionárov. Peter s bratom otvorene vyslovil svoj nesúhlas a následne na to bol v roku 1945 zatknutý. O svojej nespravodlivej väzbe sa vyjadril: „Som tu kvôli tým, čo sami porušujú manželskú prísahu a nechcú, aby sa šírilo Božie kráľovstvo.“

Petra zadržiavali v koncentračnom tábore, ktorý zriadili v jaskyni. Neprajníci voči nemu vzniesli početné vykonštruované obvinenia. Aj snaha kmeňových náčelníkov a rodiny, ktorí žiadali Petrovo prepustenie, stroskotala. Peter predvídal rafinovanosť mocných, ktorí sa ho usilovali umlčať. Krista oslávil, keď bez odporu prijal smrtiacu injekciu a otrávený nápoj od „lekára,“ ktorý mu prišiel „pomôcť.“ Podľa spoluväzňov Peter umieral v hrozných kŕčoch, zatiaľ čo mu jeho kati držali ústa i zmietajúce sa telo. Pochovali ho v tichosti bez náboženských obradov. Ľud Petra hneď po smrti považoval za mučeníka pre vieru. Ján Pavol II. ho 17. januára 1995 počas nádhernej slávnosti blahoslavil.

U oboch blahoslavených je evidentná otvorenosť pre pôsobenie Ducha Svätého a nezlomnosť svedčiť o pravde, k čomu nás pozýva motto tohtoročných SDM: „Prijmite moc Ducha Svätého a budete mi svedkami až po kraj zeme.“ (Sk 1, 8) Nech nám príklad brata Petra a jeho mocný príhovor v nebi  pomôže vykročiť na cestu vlastnej svätosti. Nie až zajtra, ale už práve dnesJ