Prvýkrát v histórii svetových dní mládeže budú tie tohtoročné 23. oslavy organizované v Oceánii. Tam, na Walliských ostrovoch uprostred Tichého oceána, pôsobil Peter Chanel niekoľko rokov ako jeden z prvých misionárov Máriinej spoločnosti. So spolubratmi prinášal domorodým obyvateľom evanjelium. Z posolstva jeho mučeníckej smrti čerpajú do dnešných čias aj súčasní misionári, ktorí jemu podobnou ochotou obetovať svoj život, oživujú terajšiu Cirkev. Práve preto bol svätý Peter Chanel, patrón Oceánie, ktorého kňazskú a mučenícku pamiatku sme si v cirkevnom roku pripomenuli 28. apríla, zvolený za spolupatróna SDM 2008.

Peter Chanel sa narodil 12. júla 1803 v mestečku Cuet na východe Francúzska. Už v útlom detstve intenzívne prežíval túžbu slúžiť a pracovať pre spásu neveriacich. Preto často chodil do kostola a pomáhal vo farnosti. Záujem o kňazské a misionárske povolanie v ňom rozvíjal vzdelaný a horlivý kňaz P. Trompier natoľko, že 15. júla 1827 bol Peter vysvätený za kňaza.

Po vysvätení sa Peter domnieval, že sa konečne naplní jeho nesmierna túžba odísť do misií. Lenže v porevolučnom čase to cirkevná situácia francúzskych diecéz nedovoľovala. V poslušnosti sa preto sústredene venoval svojmu kňazskému poslaniu v pastorácii mladých,  výučbe katechizmu, trpezlivom prístupe k hriešnikom a v návštevách chudobných. Dôraz však neustále kládol na rast svojej vlastnej svätosti v štúdiu, pôste a modlitbe. V roku 1830 sa pridal ku vznikajúcej rehoľnej spoločnosti maristov. Nielen podľa programu, ale i vlastného presvedčenia sa chcel zamerať na väčšiu osobnú dokonalosť podľa vzoru Panny Márie, výchovu mládeže, ľudových misionárov a misionárov na evanjelizáciu pohanov. Prudkú zmenu do Petrovho života vniesol rok 1836, keď pápež Gregor XVI. definitívne schválil rehoľu maristov a poveril ju misiami v západnej Oceánii. Petrovi sa tak vo veku 34 rokov začalo napĺňať jeho životné poslanie.

12. novembra 1837 sa začalo misijné účinkovanie Petra Chanela a jeho spolubrata Niziera na ostrove Futuna. Začiatky však boli veľmi náročné. Nielen, že boli obklopení ľuďmi s cudzou rečou, neznámymi zvykmi a drsným podnebím, ale aj nepriateľskými konfliktami dvoch kmeňov na ostrove. Bolo preto nevyhnutné, aby našli ten najoslovujúcejší spôsob misie. Zachované sú slová, ktoré Peter adresoval svojmu bratovi misionárovi: „Keďže nemôžeme vyučovať a takto naučiť ľudí milovať Krista, oslavujme ho aspoň vernosťou našim rehoľným pravidlám. V takejto ťažkej misii musíme byť svätí.“ Niekoľko mesiacov spočívalo ich ohlasovanie evanjelia iba v tichej, obetavej službe a skutkoch. Ovocie snáh a pravej vytrvalosti teda prišlo až po niekoľkých rokoch, keď niekoľko mladých napriek odmietavému postoju svojich rodičov pristúpilo k sviatosti krstu a prijalo vieru. Peter Chanel si bol vedomý, že starší ho síce prijali, no ku koncu už len trpeli a prenasledovali. Vyvrcholenie tejto napätej situácie nastalo obrátením náčelníkovho syna. Vtedy sa hnev rodičov vystupňoval natoľko, že pracovali na Petrovom odstránení.

Pre rozsievanie Božieho slova a zmierenie obyvateľstva bol napokon Peter Chanel umučený miestnymi ľuďmi a samotným náčelníkom Niulikom. Stalo sa tak 28. apríla 1841. Krv tohto prvého oceánskeho mučeníka však zúrodnila pole viery už krátko po jeho smrti. Na celom ostrove Futuna bolo totiž prijaté kresťanstvo. Na mieste jeho mučeníctva postavili Baziliku Saint Pierre Chanel. Pápež Lev XIII. ho 16. novembra 1889 blahorečil. Jeho svätorečenie vykonal pápež Pius XII. 13. júna 1954.

 

Beata Zemančíková