ActIv8

Duchovná príprava na stretnutie mládeže – Velehrad 2008

Téma na jún - Svedectvo potreba a naliehavosť poslania

 

 

Nechať sa viesť Duchom Svätým

o    nechať sa viesť  Duchom Svätým

o    nechať v sebe vzbĺknuť lásku

o    odpovedať na výzvy svedectvom

 

 

 

 

Duchu Svätý, prosíme ťa,

otvor naše oči, aby sme spoznali znamenia čias a splnili poslanie,

ktoré si nám zveril.

Duchu Svätý, prosíme ťa,

otvor naše uši, aby sme sa dobre navzájom počúvali

a aby sme neprepočuli, čo nám chce Boh povedať.

Duchu Svätý, prosíme ťa,

posilňuj náš rozum, aby sme všetko dôkladne skúmali,

dobro spoznali a podporovali.

Duchu Svätý, prosíme ťa,

posilňuj našu odvahu a silu, aby sme uskutočnili čo je správne.

Duchu Svätý, prosíme ťa,

otvor naše ruky, aby sme vďačne prijímali Božie dobrodenia

a jeho lásku rozdávali ďalej.

Duchu Svätý, prosíme ťa,

rozhýb naše nohy, aby sa vždy znova vydali na cestu

so všetkými, s ktorými žijeme.

Duchu Svätý, prosíme ťa,

sprevádzaj a veď nás, aby sme si mohli byť na ceste

vzájomnou oporou a stálosťou.

Amen.

 

 

Opäť nie je nevyhnutné čítať celé posolstvo, treba sa zamerať na 7. bod pápežovho posolstva, v ktorom Svätý Otec približuje Ducha Svätého ako zdroj odvahy a nadšenia za Krista.  Mladým adresuje tieto slová:

 

 

     7. Veľa mladých ľudí hľadí na svoj život s obavami a s mnohými otáznikmi ohľadne vlastnej budúcnosti. Ustarostene sa pýtajú: Ako sa zaradiť do sveta poznačeného toľkými vážnymi nespravodlivosťami a utrpením? Ako reagovať na egoizmus a násilie, ktoré sa často zdajú byť v prevahe? Ako dať životu plný zmysel? Ako prispieť k tomu, aby ovocie Ducha, o ktorom sme sa zmienili – „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (č. 6) – zaplavilo tento zranený a krehký svet, predovšetkým svet mladých? Za akých podmienok sa Duch, oživujúci prvé a najmä to druhé, vykúpené stvorenie, môže stať novou dušou ľudstva? Nezabudnime, že aký veľký je Boží dar – a dar Ježišovho Ducha je tým najväčším darom –, taká veľká je aj potreba sveta prijať ho, a také veľké a vzrušujúce je aj poslanie Cirkvi, ktorá má o ňom podávať vierohodné svedectvo. Aj vy mladí na Svetovom dni mládeže určitým spôsobom dosvedčujete svoju ochotu zúčastniť sa na tomto poslaní. Preto vám, milí priatelia, chcem v tejto súvislosti pripomenúť niektoré kľúčové pravdy, nad ktorými by bolo dobré sa zamyslieť. Ešte raz vám opakujem, že iba Kristus môže splniť najtajnejšie túžby ľudského srdca; iba on je schopný „poľudštiť“ ľudstvo a doviesť ho k jeho „zbožstveniu“. On do nás mocou svojho Ducha vlieva Božiu lásku, ktorá nás robí schopnými milovať blížneho a pripravenými dať sa do jeho služby. Duch Svätý nás osvecuje tým, že nám zjavuje ukrižovaného a vzkrieseného Krista, a ukazuje nám cestu, ako sa mu čoraz viac podobať, aby sme sa stali „vyjadrením a nástrojom jeho lásky“ (encyklika Deus caritas est, 33). A kto sa nechá viesť Duchom pochopí, že vstúpiť do služby evanjelia nie je len otázkou jeho možného rozhodnutia, lebo zistí, aké je naliehavé odovzdávať túto dobrú zvesť ostatným. Predsa však treba ešte raz pripomenúť, že Kristovými svedkami sa môžeme stať len vtedy, ak sa necháme viesť Duchom Svätým, ktorý „je pri evanjelizácii hlavným činiteľom“ (Evangelii nuntiandi, 75) a „protagonistom misijného pôsobenia“ (porov. Redemptoris missio, 21). Milí mladí, ako už viackrát pripomenuli moji ctení predchodcovia Pavol VI. a Ján Pavol II., ohlasovať evanjelium a svedčiť o viere je dnes potrebné viac ako kedykoľvek predtým (porov. Redemptoris missio, 1). Niekto si myslí, že prezentovať cenný dar viery osobám, ktoré ho nevlastnia, znamená byť voči nim netolerantný, ale nie je to tak. Veď ponúkať Krista neznačí vnucovať ho (porov. Evangelii nuntiandi, 80). Nakoniec, pred viac ako dvetisíc rokmi dvanásť apoštolov položilo svoje životy za to, aby ľudia spoznali a milovali Krista. Odvtedy sa evanjelium už po stáročia naďalej šíri vďaka mužom a ženám, ktorých oduševňuje tá istá misijná horlivosť. No predsa sú i dnes potrební Kristovi učeníci, ktorí nešetria v službe evanjeliu časom, ani silami. Sú potrební mladí ľudia, ktorí nechajú v sebe vzbĺknuť lásku k Bohu a veľkodušne odpovedajú na jeho naliehavú výzvu, ako to urobili mnohí mladí blahoslavení a svätí v minulosti i v nedávnych časoch. Osobitne vás uisťujem, že Ježišov Duch pozýva dnes vás mladých, aby ste prinášali svojim rovesníkom Ježišovu dobrú zvesť. Ťažkosti, ktoré pociťujú dospelí, keď majú nájsť zrozumiteľný a presvedčivý spôsob, ako sa priblížiť k svetu mladých, môžu byť znamením, ktorým vás mladých Duch chce povzbudiť, aby ste sa tejto úlohy ujali vy. Poznáte ideály, jazyk, ale aj zranenia a očakávania vašich rovesníkov, ktorí túžia po dobre. Otvára sa vám široká oblasť citov, práce, výchovy, očakávania, ale aj bolesti mladého veku... Každý z vás nech má odvahu prisľúbiť Duchu Svätému, že privedie k Ježišovi Kristovi jedného mladého, a to spôsobom, ktorý považuje za najlepší, lebo vie „zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás“ (1 Pt 3, 15).
Milí priatelia, aby ste dosiahli tento cieľ, buďte svätými a buďte misionármi, pretože nikdy nemožno oddeliť svätosť od misijného poslania (porov. Redemptoris missio, 90). Nemajte strach stať sa svätými misionármi, ako bol svätý František Xaverský, ktorý prešiel celý Ďaleký východ, ohlasujúc dobrú zvesť evanjelia temer do úplného vysilenia, alebo ako svätá Terezka Ježišova, ktorá bola misionárkou, hoci neopustila Karmel: tak jeden, ako aj druhý sa stali „patrónmi misií“. Buďte pripravení riskovať i svoj život, aby ste svetu objasnili Kristovu pravdu; aby ste s láskou odpovedali na nenávisť a neúctu k životu; aby ste ohlasovali nádej zmŕtvychvstalého Krista v každom kúte zeme.

 

 

Ježiš nás pozýva, aby sme aj my, mladí „ boli svedkami až do končín zeme.“ (Sk 1,8)  Na začiatku sa učeníci obávali, nerozumeli poslaniu. Ale hneď o niekoľko dní prijali Ducha Svätého a pochopili Kristovo poslanie, ktoré im zveril. Naším poslaním je dať všetkým to, čo je všetkých: spása. Dať poznať všetkým Ježiša Krista. Je to prvoradá povinnosť kresťanov. Je to identita kresťanstva. Duch Svätý im dal silu a odvahu aby celému svetu ohlasovali Radostnú zvesť a viedol ich až na kraj sveta.

           Predtým to boli apoštoli, dnes sme to my, ktorí máme túto úlohu – ohlasovať Krista.
A predsa, zisťujeme, že veci nejdú tak ako by sme chceli. Výsledky vyzerajú znepokojujúco. „Choďte do celého sveta a ohlasujte Evanjelium“, sú to slová, ktoré znejú ako pracovný príkaz. Prečo po 2000 rokoch iba štvrtina sveta pozná túto dobrú zvesť? Prečo zostávajú ďalšie tri štvrtiny bez tohto poznania Krista? Keď pôjdeme týmto rytmom, potrebujeme ešte 6 000 rokov na to, aby sme evanjelizovali celý svet. Aj keď štatistiky hovoria, že nepôjdeme týmto rytmom. Rytmus sa spomalil a populácie pribúda. Misionárov nepribúda ale ubúda.
           Všetci sme misionármi. Je to veľmi pekné tvrdenie ale veľmi málo brané vážne. Nikto, kto verí v Krista si nemôže umyť ruky. Nemôžme odpočívať pokiaľ bude na svete jediný človek, ktorý nepozná Krista, ktorý ho prišiel spasiť.
           Všetci, absolútne všetci môžeme nájsť v Cirkvi miesto na ktorom by sme mohli dať odpoveď na toto Božie volanie a splniť toto poslanie: Itte, missa est – choďte, zveruje sa vám poslanie. Cirkev potrebuje živých svedkov Evanjelia. Ide tu len o to, aby si sa nechal viac zapáliť, aby si počul hlas Ducha Sv. a povedal mu odhodlane. Áno. Idem do toho.

Ak si uvedomím túto jeho lásku ku mne, nemôžem neodpovedať. Nie sme tu len preto aby sme zaplnili nejaké miesto, aby sme boli nejakým číslom. Boh mi zveril jasné poslanie.
Nebojme sa priblížiť k Bohu, nebojme sa darovať mu náš život, ktorý mu aj tak patrí, nemajme strach darovať sa v službe. Boh nám nič neostane dlžný. On vracia stonásobne a jedine On nás môže urobiť dokonale šťastnými. Nečakajme na potom.

            Ježiš vstúpil do života apoštolov a oni nahliadli trochu do jeho myslenia, prežívania, vnímali  jeho výzvy a počuli ho ohlasovať hodnoty Božieho Kráľovstva. Boli svedkami toho, ako Ježiš pristupoval k rôznym typom ľudí, na rôznych spoločenských úrovniach. Každému sa prihováral rečou (jazykom) jemu blízkym. Túto skúsenosť mali po Turícach aj apoštoli. V skutkoch apoštolov (Sk 2,8) čítame, ako sa všetci v Jeruzaleme divili, keď po zoslaní Ducha Svätého počuli ohlasovanie Dobrej zvesti vo vlastných jazykoch.                                                                                                                                                                    Ak by sme sa vrátili trochu na začiatok stretnutia Ježiša s rybármi a urobili si krátku genézu ich premeny,  jasne vidíme, že po Ježišovej výzve, „poď za mnou“, je obdobie, keď  ich on sám učil, očisťoval, povzbudzoval a s láskou napomínal. Učili sa milovať a odpúšťať, spoznávať svoje  limity. Na vlastnej koži  prežili svoju hriešnosť... Napriek tomu všetkému boli ustráchaní a po Ježišovom ukrižovaní nevedeli ako ďalej. Situácia sa mení, keď sú posilnení prisľúbeným  Duchom Svätým a v deň Turíc vychádzajú von  zo svojej ulity strachu , hanby, obáv z nepochopenia a odsúdenia. Odvážne a zrozumiteľným spôsobom svedčia o Kristovi pre ľudí z rôznych krajín.

Aj nás si Boh vyvolil, už od večnosti. Aj nás pozval, aby sme boli hlásateľmi dobrej zvesti, nás, s  osobitnou povahou, darmi, slabosťami,  s malinkým no otvoreným srdcom. Posiela nás medzi svojich, aby sme tam hovorili rečou, jazykom, blízkym tej ktorej skupine. (rovesníkom v škole, na ulici, v kluboch, pri športovaní, v práci). Jednoducho medzi ľuďmi, s ktorými sme najviac, a ktorých životnému štýlu celkom rozumieme. Svätý otec Benedikt XVI. vo svojom liste hovorí, že vy ste tí, ktorí najlepšie viete, kde a aj ako to môžete robiť, aby ste boli živými svedkami pre svojich rovesníkov, rodiny,...

Ježiš pozná svojich a vie, že tak ako potrebovali Ducha Svätého apoštoli, aby mohli svedčiť, tak ho potrebujeme aj my. Ježiš vyliatie Ducha Svätého  prisľúbil všetkým, ktorí prosia a stoja o jeho prijatie. Práve na základe tohto daru učeníci vydali svedectvo, ktoré bolo autentické, vyvierajúce z hĺbky srdca, z viery v Ježiša a sily jeho zmŕtvychvstania.

1. Vlastným životom  - Svedectvom skutočnej lásky, ozajstného odpúšťania, jasných hodnôt  a prežívaním viery a nádeje v prostredí v ktorom žijeme, s ľuďmi s ktorými sedávame pri jednom stole doma, ale aj v zábavnom podniku, so spolužiakmi v škole , spolupracovníkmi na pracovisku, .. jednoducho tam , kde sme , kde sa práve pohybujeme.
2. Ohlasovaním Božieho slova - Je tu zástup dievčat a chlapcov, mužov a žien, ktorí dotknutí Ježišovou láskou (tak ako učeníci), sa rozhodli ohlasovať a roznášať plameň tejto lásky. Oni obohatili svoj  postoj k životu o ohlasovanie Božieho kráľovstva slovom. Sú to tí, ktorí ohlasujú Krista a lásku k Cirkvi prostredníctvom katechézy, účasťou na púťach alebo v situáciách, keď sú priamo vyzvaní hovoriť, svedčiť o tom , čo veria.
3. Položením aj života za svoju vieru - Každá doba má takýchto svedkov viery, ktorí naplnený Duchom Svätým boli, a aj sú ochotní darovať Bohu to najcennejšie čo mali aj majú,  položiť aj svoj život za svedectvo viery v Ježiša Krista. Dvadsiate storočie je plné moderných mučeníkov, ktorí nepoznali hranicu lásky a svedectva, neváhali, bojovať za ľudské práva, isť do väzníc,... preliať krv za vieru v Ježiša Krista.

Napr. Sr. Zdenka, sr. Sára, bl.Matka Tereza, sv.Gianna Beretta Moll, Josef Freinademetz, Charles de Foucauld,...

Účinkovanie Ducha Svätého nie je historickou udalosťou, niečo čo sa nachádza v historických knihách zapadnutých prachom času. Duch Svätý je realitou v živote každého z nás, on je ten, ktorý pobáda, utešuje, vnáša zdravý nepokoj, pomáha vnímať udalosti hlbšie, dáva odvahu, vyzbrojuje našu reč,... . To všetko môžeme zakúsiť, ak sa v slobode rozhodneme pozvať ho do nášho života a dovolíme mu, aby cez nás konal. „Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“ (Jak 2,18)

• Máš strach túžiť po svätosti?     
•  Žeby brzda v omyloch?

Prvý omyl je zamieňať si svätosť s dokonalosťou. Človek, ktorý smeruje k dokonalosti, usiluje sa byť ako Boh, zatiaľ čo človek, ktorý smeruje ku svätosti, túži Boha nasledovať. Túži milovať Boha, seba a blížneho zrelou láskou, aj keď počas celého svojho života zostáva nedokonalý vo sfére telesnej, emocionálnej, intelektuálnej, morálnej či spoločenskej. Svätosť, ktorú si mýlime s perfekcionizmom a dokonalosťou, vytvára dojem, že je to pre človeka niečo nedosiahnuteľné.

Druhým omylom je predstava svätosti, ktorá nikoho nepriťahuje ani nefascinuje, práve naopak - javí sa ako niečo negatívne a nechcené. Karikatúrna vízia svätosti sa spája s utrpením, naivným dvíhaním nezavineného kríža či útekom od časného života. Je to presvedčenie, že svätý je nejaký čudák alebo blázon, ktorý vychádza z kostola iba na chvíľu, a aj to len preto, aby si kúpil ďalší zbožný časopis.

Svätosť je v biblickej perspektíve tou najkrajšou normalitou, ktorú môže človek dosiahnuť. Je to vlastne normalita, ktorá sa opiera o nasledovanie Ježiša Krista, ktorý všetkým dobre robil. Začni čítať sväté písmo a nechaj sa fascinovať Jeho slovami a skutkami. Kristova svätosť nás neodstrašuje ani nenecháva ľahostajnými, ale nás prekvapuje a priťahuje.

 

Tu je možné použiť rôzne aktivity s mladými, ktoré by podporili význam svedectva v našom živote. Napr.:

• Turíce – boli spolu na modlitbe -spoločný výlet (môže byť aj farský výlet)
• Spoločenstvo farnosti – večeradlo pre dospelých – pripravia mladí.  
• Novéna k DuchuSv. – pripravia mladí,...... spevy, texty, odovzdávanie symbolov darov D.S.
• Návšteva chorých, detského domova, domova dôchodcov, nemocnice, geriatrie.....

 

Tvorivosti sa medze nekladú...

Ako príklad uvádzam aktivitu: „Moja životná cesta“

 

 

·         Pomôcť osobnému vyzrievaniu a osobnej integrácii i syntéze troch hľadísk: minulosti, prítomnosti a budúcnosti.

·         Uvedomiť si pôsobenie Boha v mojom živote, jeho starostlivosť a vedenie

·         Prijať a usporiadať si rôzne udalosti svojho predchádzajúceho života. Mladí často žijú iba v prítomnosti, ťažko si nachádzajú čas na zamýšľanie sa nad svojím životom, obyčajne ho prežívajú v nesúvislých útržkoch. Preto je dobré urobiť si syntézu života...

 

• Účastníci dostanú jeden čistý papier (A4). Tento si uhlopriečkou rozdelia na dve časti. Na začiatok uhlopriečky si napíšu dátum narodenia a na koniec dátum zodpovedajúci prítomnej chvíli. Uhlopriečka predstavuje cestu života.
• Úlohou účastníkov je chronologicky, bez opisu stručne zaznačiť na diagonálu najdôležitejšie okamihy vlastného života.
• Na dynamiku je vymedzených 7 min. Po skončení samostatnej práce účastníci vytvoria dvojice (najlepšie takí, čo sa ešte nepoznajú) a podelia sa so skúsenosťou svojho života (asi 5 min. na jedného). Po ukončení rozhovorov vedúci položí ďalšie otázky:

 

–      Ako si sa cítil, keď si písal o sebe?

–      Ako si sa cítil, keď si mal na písanie iba krátky čas?

–      Aké hodnoty nachádzaš?

    (Človek sa vidí v zmenách, uvedomí si prejavy Božej lásky a dôležitosť

     času...)

–      Ako si sa cítil, keď si rozprával o svojom živote?

–      Ako si sa cítil, keď si počúval?

     (Zmena postoja k vlastným problémom, ktoré sa často zdajú najväčšie   

      a najdôležitejšie.)

 

Touto dynamikou môžeme pomôcť mladým ľuďom vidieť svoj život celistvo, hľadieť na jeho na jeho najdôležitejšie okamihy z kresťanského pohľadu a tak ich aj prijímať. Keď vidíme svoj život ako celok, vidíme, že v ňom majú miesto aj iní ľudia, že ich potrebujeme tak isto, ako oni potrebujú nás.

Môžeme povzbudiť mladých k dobrému svedectvu ich života, aby neustále rozširovali svoj obzor na ľudí okolo seba...

 

 

„Nijaký vietor nie je dosť dobrý pre loď, ktorá nevie kam pláva.“

• Kto v tvojom živote zohral pozitívnu úlohu, akým spôsobom ovplyvnil tvoj život? Ako by si toho človeka charakterizoval?

 

• Kto je pre mňa „svätý“? Len niekto z obrázku, alebo aj reálny človek, ktorý tu žil medzi nami bežným životom a predsa bol výnimočný?

 

 

• Ktorý  z novodobých svätých je mi blízky, čím ma zaujal, čo sa od neho učím, v čom je mi vzorom?

 

• Ktoré situácie, ťarchy ľudského života sa ma najviac dotýkajú? Sú pre mňa výzvou zaujať postoj, vydať svedectvo?

 

 

• K čomu ma pozýva Ježiš v mojom prostredí?

 

Duchu Svätý vlej do nás Božiu lásku,

ktorá nás robí citlivými na potreby blížnych,

schopnými milovať a pripravenými dať sa do jej služby.

Prenikni nás svetlom ukrižovaného a vzkrieseného Krista,

a ukáž nám cestu ako sa mu viac podobať,

aby sme sa stali horiacimi lampami a nástrojmi lásky.

Amen.