ActIv8

Katechéza na stiahnutie 

·        Predstavenie listu Svätého Otca mladým:

Po úvodných riadkoch píše v druhom bode svojho posolstva k nadchádzajúcemu, už XXIII. svetovému dňu mládeže v Sydney sv. otec, pápež Benedikt XVI., nasledujúce slová:

·        Z listu pápeža

2. Prísľub Ducha Svätého v Biblii

Pozorné počúvanie Božieho slova o tajomstve a pôsobení Ducha Svätého pred nami otvára dôležité a inšpirujúce pohľady...

Krátko pred svojím nanebovstúpením povedal Ježiš učeníkom: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil“ (Lk 24,49). To sa udialo v deň Turíc, keď boli zídení vo večeradle na modlitbe s Pannou Máriou. Vyliatie Ducha Svätého na rodiacu sa Cirkev bolo naplnením veľmi dávneho Božieho prisľúbenia, ktoré bolo ohlasované a pripravované v celom Starom zákone.

V skutočnosti Biblia už od svojich prvých stránok spomína Božieho Ducha, ktorý sa ako dych „vznášal nad vodami“ (Gn 1,2) a dodáva, že Boh vdýchol do nozdier človeka dych života (porov. Gn 2,7), čím mu daroval samotný život. Po prvotnom hriechu človeka sa oživujúci Boží Duch mnohokrát a rozličným spôsobom prejavil v ľudských dejinách, vzbudzujúc prorokov, aby nabádali vyvolený národ k návratu k Bohu a vernému dodržiavaniu prikázaní. V slávnom videní proroka Ezechiela oživil Boh svojím Duchom izraelský národ, zobrazený v podobe „zoschnutých kostí“ (porov. 37,1-14). Joel prorokoval „vyliatie Ducha“ na celý národ, nikoho nevynímajúc. Svätý autor píše: „Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia. Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho Ducha“ (3,1-2).

V „plnosti času“ (porov. Gal 4,4) oznamuje Pánov anjel Panne z Nazareta, že Duch Svätý, „moc Najvyššieho“, na ňu zostúpi a zatieni ju. Preto ten, ktorého porodí, bude svätý a bude sa volať Božím Synom (porov. Lk 1,35). Podľa slov proroka Izaiáša bude Mesiášom ten, na kom spočinie Pánov Duch (porov. 11,1-2; 42,1). Práve toto proroctvo Ježiš pripomenul na začiatku svojho verejného účinkovania v synagóge v Nazarete. „Duch Pána“ – povedal na prekvapenie prítomných – „je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu“ (Lk 4,18-19; porov. Iz 61,1-2). Ježiš tieto prorocké slová aplikoval na seba, keď sa obrátil na prítomných a povedal: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ (Lk 4,21). A pred svojou smrťou na kríži opakovane ohlásil učeníkom príchod Ducha Svätého, „Utešiteľa“, ktorého poslaním bude vydávať svedectvo a pomáhať veriacim tým, že ich bude učiť a uvedie ich do plnej pravdy (porov. Jn 14,16-17.25-26; 15,26; 16,13).

·        Krátky komentár - zamyslenie

Duch Svätý, tretia osoba Najsvätejšej Trojice, sa najčastejšie zobrazuje symbolicky. Okrem holubice, ktorá predstavuje jeho prítomnosť pri Ježišovom krste v Jordáne, je asi najčastejšie zobrazovaný Duch Sv. v podobe ohnivého jazyka. Podľa rozprávania Skutkov apoštolov (Sk 2) sa totiž takým spôsobom zjavil nad hlavami apoštolov zhromaždených spolu s P. Máriou vo Večeradle v deň zoslania Ducha Svätého. Ak však pozorne čítame opis udalosti Turíc, neunikne nám, že sa tam spomína aj hukot akoby sa hnal prudký vietor. Zaiste všetci vieme, akú silu dokáže mať vietor. Dokáže rúcať stromy, tvoriť vysoké vlny. Vietor však dokáže byť aj veľmi príjemný – uprostred horúceho dňa prináša svojím vanutím príjemné osvieženie, alebo inokedy zas rozháňa oblaky a dáva zažiariť slnku. Práve preto Duch Sv. býva prirovnaný k vanutiu vetra (porov. Jn 3,8). Jeho nesmierna sila totiž nespočíva v ničivej moci. Jeho sila je vnútorná – rozhýbava to, čo je nehybné, vnáša život tam, kde ho niet.

Takto sa prejavuje Duch Sv. už od stvorenia. Sväté písmo obrazne hovorí, že na počiatku Pán Boh utvoril z hliny zeme človeka, vdýchol do jeho nozdier dych života a „tak sa stal človek živou bytosťou“ (Gn 2,7). Biblické výrazy pre ducha a dych úzko súvisia, nakoniec i v slovenskom jazyku je citeľná príbuznosť oboch slov. Je to teda neviditeľný Duch Boží, ktorý napĺňa človeka životom. Každý z nás nesie v sebe Boží dych, dych života. Preto náš život má nesmiernu hodnotu! Duch dáva človeku dýchať a hýbať sa; človek, ktorý sa nehýbe a nedýcha, už nežije. To platí aj o našom vnútornom živote, o živote viery. Keď nás premáha lenivosť, zanechávame modlitbu a prestávame pracovať na sebe (duchovne sa hýbať), uzatvárame sa pred oživujúcim Božím dychom – a postupne sa stávame vnútorne mŕtvymi. Koľko takých „chodiacich mŕtvol“ denne okolo seba stretávame! Prázdnota, bezcieľne blúdenie po baroch a márne hľadanie naplnenia v prchavých uspokojeniach rôzneho druhu im život nedávajú. Povzbudzujúcou správou Božieho slova však je, že Boží Duch dokáže znovu prebudiť život i tam, kde obrazne zostali už len suché kosti. Veľmi živo to opisuje prorok Ezechiel v jednom zo svojich videní (môžete si prečítať stať Ez 37,1-14). Prorok hovorí o oživení zdecimovaného izraelského národa; jeho slová však zostávajú v platnosti aj pre dnešnú generáciu, ktorá tiež prežíva istú krízu.

Ježiš, ktorého pôsobenie sa nieslo v sile Ducha života, vie veľmi dobre, že potrebujeme tohto Ducha posily pre plnohodnotný život. Preto svojim učeníkom – a cez nich aj nám – prisľubuje zoslanie „Tešiteľa“ (porov. Jn 14,16). Tešiteľ je ten, ktorý dáva útechu. No biblický výraz nesie v sebe širší význam, ktorý môžeme preložiť aj ako „zástanca“ alebo ešte lepšie „advokát“. Keď povieme advokát, väčšine z nás sa vybaví v mysli elegantný právnik, ktorý sa rozumie paragrafom a za svoje rozumy si dá primerane zaplatiť. Vo svojom pôvodnom obsahu však slovo označuje „toho, ktorý je privolaný“ (aby sa niekoho zastal). Duch Sv. je prisľúbeným advokátom; advokátom života, ktorý pracuje zadarmo a veľkodušne. Jeho môžeme a máme vzývať vo chvíľach krízy a neistoty, keď nevieme ako zaujať správny postoj k životu alebo keď stojíme na križovatke a sme bezradní, kadiaľ ísť. On, advokát života, život nielen vdychuje, ale aj chráni a pomáha zveľaďovať.

·        Rôzne symboly Ducha Sv.:

Voda.

 Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha Svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia: podobne ako sa náš prenatálny vývin, ktorý predchádzal naše prvé narodenie, uskutočnil vo vode, tak aj krstná voda v skutočnosti znamená, že naše narodenie pre Boží život dostávame v Duchu Svätom. Ale ako „sme v jednom Duchu pokrstení“, tak sme aj „napojení jedným Duchom“ (1Kor 12,13). Duch je teda aj osobne živou vodou, ktorá vychádza z ukrižovaného Krista ako zo svojho prameňa a v nás prúdi do večného života. (2652)

Pomazanie.

Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania, ktoré sa vo Východných cirkvách volá jednoducho „krizmácia“ (t. j. pomazanie krizmou). Ale aby sa pochopil celý jeho význam, treba sa vrátiť k prvému pomazaniu,(436) ktoré vykonal Duch Svätý: k pomazaniu Ježiša. Kristus alebo „Mesiáš“ (z hebrejského Mašíach) znamená „pomazaný“ Božím Duchom. V Starej zmluve boli viacerí Pánovi „pomazaní“, osobitne kráľ Dávid. Ale Ježiš je Boží pomazaný jedinečným spôsobom: ľudská prirodzenosť, ktorú Syn berie na seba, je úplne „pomazaná Duchom Svätým“. Ježiša ustanovil Duch Svätý za „Krista“. Panna Mária ho počne z Ducha Svätého, ktorý ho prostredníctvom anjela zvestuje ako Krista pri jeho narodení a Simeona pobáda, aby šiel do chrámu vidieť Pánovho Mesiáša. (1504) Duch Svätý napĺňa Krista a jeho sila vychádza z Krista, keď uzdravuje a lieči. A napokon Duch Svätý kriesi Ježiša z mŕtvych. A tak Ježiš, plne ustanovený za „Krista“ („Mesiáša“) vo svojej ľudskej prirodzenosti, ktorá zvíťazila nad smrťou, hojne vylieva Ducha Svätého, až kým „svätí“, vo svojom spojení s ľudskou prirodzenosťou Božieho Syna, nevytvoria toho „dokonalého Muža…“, ktorý uskutoční „Kristovu plnosť“: (794) „úplného Krista“ (totum Christum), podľa vyjadrenia svätého Augustína.

Oheň.

Kým voda znamená narodenie a plodnosť života udeleného v Duchu Svätom, oheň je symbolom pretvárajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého.(1127) Prorok Eliáš, ktorý „povstal… ako oheň“ a ktorého „slovo blčalo ohňom sťa fakľa“ (Sir 48,1), svojou modlitbou privolal oheň z neba(2586) na obetu na vrchu Karmel ako predobraz ohňa Ducha Svätého, ktorý pretvára to, čoho sa dotkne. Ján Krstiteľ, ktorý ide pred Pánom „s Eliášovým duchom a mocou“(718) (Lk 1,17), zvestuje Krista ako toho, ktorý „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3,16), Duchom, o ktorom Ježiš povie: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul“ (Lk 12,49). V podobe „ohnivých jazykov“ spočinie Duch Svätý v turíčne ráno na učeníkoch a naplní ich sebou . Duchovná tradícia zachová tento symbol ohňa ako jeden z najvýraznejších symbolov pôsobenia Ducha Svätého: „Ducha neuhášajte“ (1Sol 5,19).

Oblak a svetlo.

Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa, zahaľujúc transcendentnú povahu jeho slávy: Mojžišovi na vrchu Sinaj, v stánku stretnutia a počas putovania na púšti a Šalamúnovi pri posviacke chrámu. Tieto predobrazy spĺňa Kristus v Duchu Svätom. Duch Svätý zostupuje na Pannu Máriu a zatieňuje ju,(484) aby počala a porodila Ježiša. Na vrchu premenenia Duch Svätý prichádza v oblaku,(554) ktorý zahaľuje Ježiša, Mojžiša a Eliáša, Petra, Jakuba a Jána, a „z oblaku zaznel hlas: ,Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!‘“ (Lk 9,34-35). A napokon ten istý oblak vzal učeníkom spred očí Ježiša v deň nanebovstúpenia a zjaví ho ako Syna človeka(659) v jeho sláve v deň jeho príchodu.

Pečať.                                                                                                            Pečať je symbol blízky symbolu pomazania.(1295-1296) Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27), a v ňom Otec aj „nás označil svojou pečaťou“ (2Kor 1,22). Pretože obraz pečate (po grécky sphragis) označuje nezmazateľný účinok pomazania Duchom Svätým vo sviatostiach krstu,(1121) birmovania a posvätného stavu, bol použitý v niektorých teologických tradíciách na vyjadrenie nezmazateľného „znaku“, vtlačeného týmito tromi sviatosťami, ktoré sa nemôžu opakovať.

Ruka.                                                                                                             Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. (292) Apoštoli budú robiť to isté v jeho mene. Ba viac, apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého. List Hebrejom zaraďuje vkladanie rúk(1288) do počtu „základných článkov“ svojho učenia. (1300, 1573) Cirkev zachovala tento znak všemocného vyliatia Ducha Svätého vo svojich sviatostných epiklézach.(1668)

Prst.                                                                                                               Ježiš vyháňa „Božím prstom… zlých duchov“ (Lk 11,20). Ak bol Boží zákon napísaný „Božím prstom“(2056) (Ex 31,18) na kamenných tabuliach, „Kristov list“, zverený starostlivosti apoštolov, je „napísaný… Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca“ (2Kor 3,3). Hymnus „Veni, Creator Spiritus“ vzýva Ducha Svätého ako „prst Božej pravice“ (dextrae Dei digitus).

Holubica.                                                                                                           Na konci potopy (ktorej symbol sa týka krstu)(1219) sa holubica, ktorú vypustil Noe, vracia s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku, ktorá znamená, že zem je znova obývateľná. Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním. (535) Duch zostupuje do očisteného srdca pokrstených a spočíva v ňom. V niektorých kostoloch sa najsvätejšia Eucharistia uchováva v kovovej schránke v podobe holubice (columbarium) zavesenej nad oltárom. Symbol holubice na označenie Ducha Svätého je v kresťanskej ikonografii tradičný.

·        Otázky na zamyslenie

o   Sv. otec vo svojom posolstve pozýva „pozorne počúvať Božie slovo“, lebo nám približuje tajomstvo Ducha Sv. a približuje jeho pôsobenie. Skúste vziať do ruky Sväté písmo a vyhľadať miesta, kde sa spomína.

o    Čo pre mňa osobne hovoria  symboly, ktoré ho  predstavujú?

o    Ktorý symbol je pre mňa najosobnejší? Ktorý je mi blízky?

o   Dych života Boh vložil do každého z nás. Ako si ho uvedomujem?

·        Aktivity

Možno sme v duchovnom živote ustrnuli a potrebujeme sa trochu „rozhýbať“. Jednou z ciest ako na to je dať si predsavzatie začať každé ráno krátkou modlitbou k Duchu Sv.

o   Dostali sme dar života. Ako sa môžeme zastať života v našom okolí? Na konci marca (zvyčajne 25.3., tento rok kvôli veľkonočnej oktáve až 31.3.) slávime sviatok Zvestovania Pána, ktorý je i dňom „nenarodeného života“. Pouvažujte, ako by ste sa v ten deň (ale aj mimo neho) mohli zaangažovať pre život: modlitbou, zapálením sviečky, účasťou na spoločnej akcii a pod. Alebo vyjsť s vlastnou iniciatívou.

o   práca so sv. Písmom (stretká) (Lk 24,49), (Gn 1,2), (Gn 2,7), (Ez 37,1-14),     (Gal 4,4), (Lk 1,35), (Iz 11,1-2; 42,1), (Lk 4,18-19; porov. Iz 61,1-2), (Lk 4,21),       

           (Jn 14,16-17.25-26; 15,26; 16,13).

o    mladí môžu pripraviť pre deti biblický príbeh – divadlo / alebo s deťmi pre rodičov

o   farská biblická olympiáda / starí, mladí, deti – všetci spolu J